Lared

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

Aký otec, taký... (impulz)

E-mail Tlačiť PDF

Dobrý otec má silný a trvalý vplyv. Ešte aj dnes, keď mám 94 rokov, cítim ten nezmazateľný, božský vplyv môjho otca na môj život.
Môj otec  Del sa narodil v Oregane, v USA, v kopcovitej krajine na farme, kde sa chovali kone a ovce. Niet divu, že som prebral jeho lásku k zemi, stromom, koňom, ľudom a k Bohu.
Dedičstvo škótsko-anglických koreňov môjho otca je darom, ktorý zviazal dve vetvy: z jednej strany teologické ukotvenie a z druhej strany oddanosť. Po štúdiách na univerzite sa môj otec presťa hoval do Kalifornie, kde pracoval ako predavač v odevnej firme. Pokým tam býval u svojho staršieho bratranca, CVJM (Kresťanské združenie mladých) sa stalo dôležitou súčasťou jeho života. Fyzicky i duchovne. Po niekoľkých rokoch mu v tomto združení ponúkli prácu, ak by bol ochotný presťahovať sa do štátu Idaho.
„Rád som mladým ľuďom približoval Boha, radšej než im predával oblečenie”, počul som často hovorievať môjho otca.  Táto nová činnosť mu každopádne nevynášala veľa peňazí, a tak sa Del opät zamestnal v jednom obchode ako predavač. Obchod viedol Lars Tendal a môjho otca predstavil legendárnemu, vizionárskemu obchodníkovi menom J.C. Penney, ktorý pred neho ihneď postavil výzvu: „Del, pracuj pre mňa na plný úväzok, lebo plánujem otvoriť ďalšie pobočky a ty by si bol vhodný na to, aby si jednu z nich viedol.“ Po tom, ako sa môj otec o tejto príležitosti rozprával so svojou priateľkou (ktorá sa neskôr stala mojou matkou), a mnoho dní sa modlil, mohol s pokojom a dôverou v srdci urobiť rozhodnutie.

Písal sa rok 1910, schyľovalo sa k prvej svetovej vojne. Rozhodnutie môjho otca bolo jednoduché: „Ostanem v CVJM a Boh sa o mňa postará“, vyhlásil. A ostal verný tomuto rozhodnutiu.

Ako deväťročný som zažil v roku 1929 nezabudnuteľný zážitok, keď sme s otcom na vlakovej stanici v Chicagu stretli pána Penneya, ktorý sa vracal z New Yorku. Keď vystúpil zo salónneho vozňa, vzal ma stranou a pošepkal mi do ucha: „Tvoj otec sa rozhodol správne.“ Aké úžasné slová. Otec mal možnosť stať sa vedúcim pracovníkom, a namiesto toho pracoval ako sekretár v CVJM, kde mohol investovať do životov mladých ľudí a podielať sa na zmene, dôležitej pre ich večnosť.

Z tejto príhody som sa naučil jeden jednoduchý princíp: My robíme rozhodnutia, avšak rozhodnutia formujú i nás. A o to sa jedná aj v knihe Jozuu 24,15, v jednej pasáži Strého zákona: „…vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť...Ja však i môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“
Odvtedy som vďačný za to, že sa môj otec rozhodol ako sa rozhodol.

Robert D. Foster

(ak máte záujem dostávať od nás týždenne bezplatné impulzy, môžete si ich objednať na e-mailovej adrese: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. )